Antisemitský plakát slovenského Úradu propagandy
(zdroj: Wiki Commons)
Dne 9. září 1941 vydala vláda Slovenské republiky nariadenie č. 198/1941 Sl.z. o právnom postavení Židov. Nařízení označované jako tzv. Židovský kodex bylo souborem 270 paragrafů k diskriminaci Židů ve všech oblastech života. 

Nařízení bylo přijato na základě ústavního zákona č. 210/1940 Sl.z. ze dne 3. září 1940, který dával slovenské vládě zplnomocnění, aby nařízením s platností zákona provedla všechna opatření k tomu, „aby sa vylúčili Židia zo slovenského hospodárského a sociálného života“ a „aby majetok Židov prešiel do vlastníctva kresťanov“. Slovenská státní propaganda Židovský kodex označovala za „nejpřísnější protižidovský zákon na světě“ a za vzor pro ostatní země.

Židovský kodex podle vzoru nacistických norimberských zákonů na rasovém základě vymezoval, kdo je pokládán za „Žida“ a kdo za „židovského míšence“. Nařizoval ohlašovací povinnost a vedení státní evidence těchto lidí. Nařizoval také Židům povinnost nosit „židovské označení“, které navazující vyhláška z 18. září 1941 upřesnila jako šesticípou žlutou hvězdu.

Židům bylo zakázáno uzavírat manželství s nežidy a trest 5 let vězení byl stanoven za vědomý mimomanželský pohlavní styk mezi Židy a nežidy. Židé byli vyloučeni z volebního práva, nemohli zastávat státní úřady, působit v justici a různých veřejných službách. Bylo jim zakázáno vykonávat i mnohé civilní obory zaměstnání jako advokacie, lékařství, zvěrolékařství, lékárnictví, notářství nebo civilní inženýrství. Byla jim přikázána pracovní povinnost. Zaměstnat Žida bylo možné pouze s uděleným státním povolením.

Státní orgány nařízení zmocňovalo k provádění osobních a domovních prohlídek u Židů kdykoli bez soudního příkazu. Židům bylo omezeno listovní tajemství. Státní orgány byly zmocněny nařídit Židům kdykoli povinnost se vystěhovat. Všechny židovské spolky a organizace, s výjimkou náboženských obcí, byly zakázany. Židé byli vyloučeni ze shromažďovacího práva. Židům bylo zakázáno vydávat noviny a časopisy.

Židé byli také vyloučeni ze studia na středních a vysokých školách. Bylo jim zakázáno vlastnit zbraně, provádět rybolov, mít řidičské oprávnění, vlastnit koncesi na radiopřijímač. Nesměli také vlastnit fotoaparáty, dalekohledy, státní vlajky nebo gramofonové desky s národními písněmi. Speciálně bylo upraveno jejich cestování na železnici.

Židům bylo omezeno vlastnické právo k majetku a nakládání s peněžní hotovostí. Vklady Židů byly převedeny na vázané účty. Zlato, cenné papíry a jiné cennosti byli Židé povinni předat do státní úschovy. Byli také vyloučeni z výplat státních příspěvků a důchodů. Nemovitý majetek Židů a židovských sdružení se stal majetkem státu.

Viz kompletní znění Židovského kodexu



Oficiální deník Slovák vydání Židovského kodexu komentoval následovně:
Vláda slovenského štátu vydala včera nariadenie o právnom postaveni Židov. Dnes už vyšiel "Židovský kodex", v ktorom sú podrobné protižidovské opatrenia a predpisy a ktoré začínajú už od dneška platiť. Vládne nariadenie obsahuje 270 paragrafov.

... ľuďácké Slovensko od prvopočiatku, čo nastolilo boj za samostatnosť a za jednotu národa, išlo dôsledne proti moci a hrôzovláde Židov. Nik nerozbíjal a neožobračoval slovenský národ natoľko, ako to robili systematicky a sústavne Židia... Hlinkovo hnutie malo vždy na zreteli, že úplné politické, hospodárske, sociálne a kultúrno-právne obrodenie a oslobodenie Slovenska príde až vtedy, keď se zbavíme celkom nadvlády židovskej.

Takto viedol národ a Stranu Andrej Hlinka a veľmi zreteľne vyslovil sa nie raz aj v nových pomeroch o tomto jeho nástupca, Vodca národa a štátu Dr. Jozef Tiso... Proti tým, ktorá sa najviac zahľodávajú do tela národa a ktorí najviac ťažia z našich nesvárov. Sú to v prvom rade Židia...

Toto sleduje aj "Židovský kodex", práve vydaný v Bratislave, podľa ktorého jednotlivé orgány slovenského štátu pôjdu nekompromisne a dôsledne proti najväčšej tyranii Slovenska, proti Židom, aby tak vykonaly jednu z najväčších, najvzácnejších a najpožehnanejších služieb slovenskému národu a aby tak v duchu ľuďáckého boja, ľuďáckých konsolidačných a usmerňovateľských snažená zadosťučinily všetkým Slovákom, ktorí po Židoch nájdu na Slovensku to, čo im patrí: Bohom dané bohatstvá a nikým a ničím nefalšované mravy.

V deníku Gardista komentoval přijatý Židovský kodex dr. Jozef Martinka 14. a 17. září 1941 následovně:
Hlásatelia tzv. demokratickej koncepcie štátu tvrdili, že základom dobrobytu štátu je uskutečnenie zásad rovnosti a slobody. ... Čo sa sledovalo pojatím týchto a podobných fráz do ústav jednotlivých demokratických štátov? [...] Cieľom týchto zásad bolo zaistiť Židom ovládnutie sveta společensky, ale najmä hospodársky [...]

Štátnik, ktorý by takto rozmýšľal, musel by pripustiť aj to, že pre civilizovaných a pre ľudožrútov - ak by ich mal spolu v jednom štáte - mali by platiť rovnaké zákony. A tu sme u koreňa veci. Ako je je toto nemožné, nemožné je aj, aby v jednom štáte platily tie isté zákony pre Židov ako pre ostatných občanov. [...]

U nás nemôže jestvovať rovnosť obyvateľov pred zákonom, kým sú tu skupiny obyvateľstva s rozličnými svetonáhľadmi. Keď platia osobitné predpisy pre delikventov, musia platiť osobitné predpisy pre Židov, ktorí svojím svetonáhľadom ohrozujú společenský poriadok prinajmenej tak, ako iní jeho ruštitelia. [...]

Je iba na nás a najmä na našej administratíve, aby židovský kodex bol uvedený v život, najmä čo do konečného riešenia židovskej otázky - vysťahovania Židov.

Viz také: Slovenský ústavní zákon o vystěhování Židů z 15. května 1942