Bojová technika a zbraňové systémy - výpočty

  • Je možné zadat více jmen oddělených čárkou, nebo jen jejich části
Pro přidání nového příspěvku se přihlašte
21-40 z 116
1 2 3 4 5 >>
Po
SK 24.3.2005 06:33 - č. 118
SK
nemetko napsal v č. 114:
"nejde o to, ale ide o to, ze od doby zavedenia artilerie sa viac ci menej presne zistuje miesto dopadu granatu, a podla toho urcuje momentalna odchylka dela... a to je to co sa ti snazim vysvetlit... ak zovries vejar na zaciatku palby, znizujes moznost zistit dopad granatov a teda upravovat prvky strelby aby si svoju strelbu spresnil. "
S týmto súhlasím, ale podotýkam, že toto platí u pozemného delostrelectva, kedy v podstate je každé delo samostatná jednotka -analógia by bola napr. jedna loď v námornom zväze, kedy by bolo potrebné zistiť kam dopadajú granáty "tej mojej" lodi...

U paľbe jednej lode sú centrálne riadené všetky veže o pozoruje sa dopad celej salvy a nie jednotlivých diel (to by platilo v prípade kedy by bolo vyradené centrálne stanovište a paľbu by riadili z jednotlivých veží a ani tam by nerozlišovali dopad pravého, stredného či ľavého. )...
SK 24.3.2005 06:22 - č. 117
SK
nemetko napsal v č. 113:
"nakres ti nespravim, ale ide o to ze ak vystrelis paralelne, naraz, tak predpoklad je ze granaty dopadnu priblizne naraz a paralelne vedla seba v poradi ako stoja dela, ze ziadny granat nebude krizit drahu ineho granatu, "
To by platilo jedine pri ozaj ideálnom stave, kedy by sa asi neuvažovalo nad rozptylom jednotlivých diel. Povedzme, že máš situáciu akú si navrhol, rozostup diel povedzme 10m a stranovú úchylku dela na 15 km by si mal napr. 30m (preženiem). Výstrelíš zo všetkých naraz a naraz ti dopadnú, ale vzhľadom na to, že rozostup jednotlivých diel bol malý a stranová úchyľka dela veľká tak nemôžeš predpokladať že ti strely z jednotlivých diel dopadnú presne v takom poradí ako boli vystrelené - práve tá stranová úchyľka ti spôsobí, žeči chceš alebo nechceš sa ti tie strely vo vzduchu môžu(nemusia) križovať a teda nemusia dopadnúť v poradí 1-2-3-4 ale napr. 2-1-4-3...
nemetko napsal v č. 113:
"co pri uzavretom vejari neexistuje, pretoze granaty mozu a nemusia krizit svoje drahy a teda idealny vysledok je bud 1__2__3__4 alebo 4__3__2__1, a to nevravim o moznosti, ze prvky boli tak zle nadstavene, ze iba vnutorne dva granaty skrizili svoju drahu a podobne..."
No práve, ty počítaš s ideálnym riešením, v skutočnosti práve kvôli rôzným úchylkám nie si schopný(bavíme sa o dobe ww2) určiť ktorá strela z ktorého dela kam dopadla...Si schopný určiť(približne) strednú hodnotu dopadu - teda zhruba z akou odchyľkou dopadla celá salva od cieľa. Nevieš určiť, že granáty z veže A sú tie dopady viac vpravo a pod..
Práve preto, že ani u paralelnej paľby nie si schopný určiť presné dopady striel z jednotlivých diel, tak je výhodnejšie strieľať na jeden bod čím je možné z vyššou presnosťou určiť strednú hodnotu z dopadov striel a tým presnejšie určiť odchyľku od cieľa.
Okrem toho v námornom boji sa brala odchyľka celej salvy (napr. krátka o 200) a nie jednotlivých diel (pravé delo veže A krátka o 200, ľavé delo veže A krátka o 150... ).
Proste námorné delostrelectvo má svoje špecifiká, ktoré klasické poľné delostrelectvo nemusí riešiť a ktoré to má to "o chlp" jednoduchšie...
nemetko 24.3.2005 00:00 - č. 116
nemetko
pbradler napsal v č. 110:
"Dva manévrujúce tanky, ktoré sa navzájom ostreľujú na hranici maximálneho dostrelu."
A co cata samohybneho delostrelectva za pohybu? ver mi ze v priamom smere pred vozidlo to dokaze aj zuzana v 40km/h rychlosti (to je horne maximum)
Dzin 23.3.2005 22:53 - č. 115
Dzin pbradler: (100) To se právě mýlíš. Dělostřelecký souboj lodí je zpravidla palba nepřímá. Přímou palbou je veden je ve specifických příapdech, když jsou protivníci od sebe na blízko. Ve chvíli, kdy je palba vedena na vělkou vzdálenost, což zpravidala souboj bitevních lodí je, jedná se o palbu nepřímou.
Jak si čtu tvůj (101) tak si řikám, že zde jde asi o to, jak rozlišuješ palbu přímou a palbu nepřímou. Ta se nerozlišuje podle toho, zda se zamíří přímo na cíl či ne, ale podle dráhy letu projektylu. Přímá palba je palba, při které střela letí k cíli po tzv. ploché dráze, tedy úhel náměru i odměru jsou řádově stupně. Ptoto ty vlastně popisuješ palbu nepřímou, ale jen o ní tvrdíš, že je přímá.
nemetko 23.3.2005 19:39 - č. 114
nemetko
SK napsal v č. 104:
"O tom kráme som čítal ešte popri štúdiu na fakulte špeciálnej techniky (odbor konštrukcia zbraní), takže nič nové na svete. Malý háčik v našej debate je v tom, že podobné "vecičky" v čase ww2 neboli k dispozícií..."
nejde o to, ale ide o to, ze od doby zavedenia artilerie sa viac ci menej presne zistuje miesto dopadu granatu, a podla toho urcuje momentalna odchylka dela... a to je to co sa ti snazim vysvetlit... ak zovries vejar na zaciatku palby, znizujes moznost zistit dopad granatov a teda upravovat prvky strelby aby si svoju strelbu spresnil. Analogicky ak po tebe striela nepriatel, a je schopny tretou stvrtou salvou presne zasiahnut svoj ciel, zatial co ty zbesile upravujes prvky po kazdej salve a snazis sa prist na to ktore dela a preco stirelaju krivo, strielas mensou rychlostou a bude ti trvat sedem osem salv kym zamerias... to uz bude mat nepriatel odpalenych desat salv a ako pises sam, to uz moze znamenat vyradenie tvojej lode...
nemetko 23.3.2005 19:28 - č. 113
nemetko
SK napsal v č. 106:
"Nie, upresni: - čas kedy jednotlivé delá vystrelia(naraz - postupne ?), - rozostup diel (?), - metódu streľby (paralelne/plošne alebo na jeden bod?)... pomohol by nákres..."
nakres ti nespravim, ale ide o to ze ak vystrelis paralelne, naraz, tak predpoklad je ze granaty dopadnu priblizne naraz a paralelne vedla seba v poradi ako stoja dela, ze ziadny granat nebude krizit drahu ineho granatu, co pri uzavretom vejari neexistuje, pretoze granaty mozu a nemusia krizit svoje drahy a teda idealny vysledok je bud 1__2__3__4 alebo 4__3__2__1, a to nevravim o moznosti, ze prvky boli tak zle nadstavene, ze iba vnutorne dva granaty skrizili svoju drahu a podobne...
nemetko 23.3.2005 19:23 - č. 112
nemetko
pbradler napsal v č. 109:
"paľbu bez priamej viditeľnosti cieľa "
to sa vola palba za horizont, nepriama strelba je prave situacia, ked musis strielat po balistickej krivke, nemozes vyuzit priamu drahu letu naboja...
SK 23.3.2005 19:09 - č. 111
SK
pbradler napsal v č. 110:
"To je v poriadku. Na zemi by som našiel paralelu snáď len v nasledujúcej situácii. Dva manévrujúce tanky, ktoré sa navzájom ostreľujú na hranici maximálneho dostrelu."
Asi tak, námorná paľba je podstatne odlišnejšia ako paľba pozemnej batérie...
pbradler 23.3.2005 19:06 - č. 110
pbradler
nemetko napsal v č. 102:
"ano ja si to uvedomujem a uz na zaciatku som isal, nie som namornik... som pozemny delostrelec"
To je v poriadku. Na zemi by som našiel paralelu snáď len v nasledujúcej situácii.
Dva manévrujúce tanky, ktoré sa navzájom ostreľujú na hranici maximálneho dostrelu.
pbradler 23.3.2005 18:53 - č. 109
pbradler Nemetko: Ja chápem nepriamu paľbu ako paľbu bez priamej viditeľnosti cieľa (je samozrejme možné že sa to oficiálne nazýva inak) samotným palebným prostriedkom.
pbradler 23.3.2005 18:46 - č. 108
pbradler
nemetko napsal v č. 103:
"Napriklad samopal vz. 58 vedie strelbu priamou palbou do cca 300m vsetko nad uz je palba nepriama, vies preco?"
Ak berieš ako definíciu priamosti paľby vzťah výšky balistickej krivky k výške cieľa potom nepochybne áno.
pbradler 23.3.2005 18:44 - č. 107
pbradler Nemetko: Hlavným problémom presnej paľby v námormom boji bola veľká premenlivosť situácie a tým aj faktorov ovplyvňujúcich paľbu. Preto bolo zpravidla potrebné niekoľko sálv na zameranie cieľa, aby sa dostatočne eliminovali faktory prostredia (teplota, rýchlosť vetra) a palebného systému (opotrebenie hlavní, vlhkosť prachu a pod.) a ako premenná ostala len poloha cieľa. Ďalším problémom bolo zisťovanie korekcie z dopadu granátov. To bol dosť ťažký úkon najmä pri obmedzenej viditeľnosti alebo v prípade že strieľalo viac lodí na jeden cieľ. Lepšie boli na tom lode vybavené radarmi, kde mohli vzdialenosť dopadu odmerať z odrazu.
SK 23.3.2005 18:31 - č. 106
SK
nemetko napsal v č. 105:
"chapeme sa zatial?"
Nie, upresni:

- čas kedy jednotlivé delá vystrelia(naraz - postupne ?),
- rozostup diel (?),
- metódu streľby (paralelne/plošne alebo na jeden bod?)...

pomohol by nákres...
nemetko 23.3.2005 18:27 - č. 105
nemetko vystrelia dela pocitane napriklad zlava:

1__2__3__4
nasledne dopadnu granaty a automaticky sa predpoklada, ze dopadnu v poradi ako idu dela teda dopadnu granaty z dela:
1__2__3__4
chapeme sa zatial?
SK 23.3.2005 18:23 - č. 104
SK
nemetko napsal v č. 102:
" www.vtu.sk/web/katalog/dpk.htm - vsimni si ze zameriavame kam dopadol granat, aby sme mohli robit nasledne korekcie KONKRETNEJ odchylky (cesky uchylky) pre jednotlive dela..."
O tom kráme som čítal ešte popri štúdiu na fakulte špeciálnej techniky (odbor konštrukcia zbraní), takže nič nové na svete.
Malý háčik v našej debate je v tom, že podobné "vecičky" v čase ww2 neboli k dispozícií...okrem toho si aspoň pozri jeho "parametre" - len námatkou napr. "Zameranie a výpočet súradníc cieľov do 10 km" ?!? Bežne sa v námornom boji strieľalo na podstatne väčšie vzdialenosti a ako vidíš aj dnes je problém určiť presnú polohu dopadu jednotlivých granátov na veľkú vzdialenosť...
nemetko 23.3.2005 18:19 - č. 103
nemetko
pbradler napsal v č. 100:
"Delostrelecký súboj lodí sa odohrával spravidla priamou paľbou."
tak toto si neviem dost dobre predstavit, vies aky je rozdiel medzi priamou a nepriamou strelbou?

Napriklad samopal vz. 58 vedie strelbu priamou palbou do cca 300m vsetko nad uz je palba nepriama, vies preco?
nemetko 23.3.2005 18:18 - č. 102
nemetko all: ano ja si to uvedomujem a uz na zaciatku som isal, nie som namornik... som pozemny delostrelec... nevravim co si myslim, vravim, ako sa to v skutocnosti fdeje na zemi, a snazim sa Vam ozrejmit preco... v tejto diskusii ma proste nepresvedcite... to by ste museli presvedcit cely generalny stab armad byvalej varsavskej zmluvy SSSR a este snad aj NATO... proste vam vravim preco a ako sa striela, a snazim sa to aplikovat na namornictvo... inak, k dnesnej debate s SK:

www.vtu.sk/web/katalog/dpk.htm - vsimni si ze zameriavame kam dopadol granat, aby sme mohli robit nasledne korekcie KONKRETNEJ odchylky (cesky uchylky) pre jednotlive dela...
pbradler 23.3.2005 17:51 - č. 101
pbradler Nemetko: Je potrebné si uvedomiť že delostrelecká paľba u lodí bola veľmi špecifická. Jednalo sa o situáciu, kde sa pohybujú obe zložky systému, cieľ tak aj samotný palebný systém. Paľba sa vedie spravidla priamo ale na veľmi veľkú vzdialenosť, kde vznikajú odchýlky už v samotnom zameraní cieľa, s relatívne veľkým rozptylom paľby a dlhou dráhou letu projektilov. Preto uvažovať o zameriavaní na určité miesta lodi nebolo prakticky mysliteľné, pretože boli väčšinou radi že vôbec niečo zasiahli. Pri vzdialenosti cieľa 20km bola pravdepodobnosť zásahu niekde rozmedzí 1-3%. Na druhú stranu každý zásah (pri rovnocenných lodiach) znamenal pomerne veľké nebezpečenstvo. Väčšinou postačovalo menej ako 15-20 zásahov zrovnateľného kalibru na vyradenie (nie potopenie) lodi z boja.
pbradler 23.3.2005 17:35 - č. 100
pbradler
Dzin napsal v č. 85:
"Je to dáno proto, že dělostřelecký souboj lodí byl střelbou nepřímou a ne přímou."
Zase sa zdá, že ti je niečo úplne jasné .
Delostrelecký súboj lodí sa odohrával spravidla priamou paľbou. Nepriama paľba sa využívala zriedkavo vtedy ak bol ciel mimo dosah zameriavačov alebo za dymovou clonou. Vtedy bolo možné korigovať paľbu napr. pomocou hydroplánov.
SK 23.3.2005 14:37 - č. 99
SK Niečo k porovnaniu sústrednej (na jeden bod) a paralelnej streľby:

sk.kvalitne.cz/web15/1_1_1.htm
21-40 z 116
1 2 3 4 5 >>
Po